FINTROLL, FALKENBACH, KORPIKLAANI, THYRFING a MOONSORROW… iba malý, známejší, zlomok kapiel, ktoré sa rozhodli oprášiť časy vikingské, doby spred príchodu kresťanov do Škandinávie. Kým (cez osobu Henri Sorvaliho personálne prepojení) FINNTROLL sa ponorili do zbesilého víru hummpy, FALKENBACH vzdáva tradičnejší hold severskej ľudovej tvorbe, KORPIKLAANI neváhali pridať k spomínaným ingredienciám trochu pivného hevíku a THYRFING je viacmenej klasický black, poslední menovaní sa rozhodli zmiešať všetky spomenuté prísady dohromady.

Doska „Voimasta Ja Kunniasta“ priniesla MOONSORROW svetový úspech, presne v súlade s rastúcou obľubou vikingského pagan metalu. Pred vydaním štvrtého regulárneho albumu sa agilní Spinefarm (resp. ich extrémnejší sublabel Spikefarm) rozhodli fanúšikov predpripraviť remasterovaným znovuvydaním debutu „Suden Uni“ s od základu prepracovaným artworkom a bonusovým DVD.

MOONSORROW nepatria ku zakladateľom žánru, pôvodné vydanie „Vlčieho sna“ sa datuje do roku 2000. Napriek tomu, že pätica muzikantov z krajiny tisícich jazier sa snaží o vlastný prístup, postavený na strednetempom heavy-blacku, výrazne obohatenom klávesami a čistým vokálom, sú vplyvy severského folklóru také výrazné, že uberajú originalite a jedinečnosti a naopak, pridávajú zameniteľnosti a predvídateľnosti. Zaujímavým faktom je, že len jedna skladba (nerátajúc „chlastací“ bonustrack a krátke outro) má pod šesť minút, ťažisková „1065: Aika“ trvá dokonca minút jedenásť. MOONSORROW tak svojej fínsky spievanej hudbe dávajú epický nádych, čo v spomínanej „1065: Aika“ podčiarkujú nostalgicky historizujúcim textom o heroickom odpore voči christianizácii severu Európy. Vďaka tomuto faktu sú zotreté hranice medzi piesňami, takže upútajú hlavne výraznejšie pasáže, ako záver „Tuulen Koti, Aaltojen Koti“ či až úsmevne rozprávkovo hrdinská „Köyliönjärven Jäällä“ o zamordovanom kresťanskom misionárovi. Aj keď dominuje dvojkopákový kolotoč, nie je núdza o akustické vybrnkávačky, objavia sa akordeón, fúkacia harmonika a klávesové registre od organu po flautu. Poteší, ale takých tu už bolo.

Ťažko však čakať, že práve reedícia „Suden Uni“ pritiahne MOONSORROW viac fanúšikov. Prvá nahrávka je prvá nahrávka, a napriek istej dávke osobitosti v skladaní či aranžiach ide o menej výrazné dielo, ak ho berieme do úvahy ako celok. Okrem (vďaka remasteringu?) skvelému zvuku a spomínaného bonusu, ktorým je ľudová „Tulkaapa Äijät!“, poteší zberateľa DVD s dvoma klipmi – jedným koncertným a druhým tak neuveriteľné gýčovým, že sa čudujem, že ho inak vcelku vkusne pôsobiaca kapela pustila na svetlo božie – a štvorpiesňovým live záznamom z open air festivalu Tuska 2003. Umelou krvou postriekaní „vikingovia“, hrajúci v nevďačnom podvečernom čase, síce pôsobia mierne komicky, ale image je image, tak čo.

Napriek všetkým výhradám je táto (dvoj)doska kusom poctivej roboty, a po technickej stránke dokonale napĺňa pojem „hodnotná reedícia“. Myslím, že pre tých, čo svoj obľúbený „Suden Uni“ schovávajú kdesi v zákutiach harddisku či na napálenej placke, by mohlo ísť o vďačný tip na kúpu.